V ,,hakerskom,, tranze!

20.09.2017

                                   Kto sa vlka bojí, nech do lesa nechodí!

Taká tá klasická rutina...

04:45 Budík. Píp, píp, píp, píp...

05:00 Boha, tak vstávame či čo?! Hej hej, už musíme! Otočím sa na druhý bok a ešte na sekundu mám v pi...

05:15 Tyčinka, hlt vody, nahádžeme veci do báglov a fičíme...

05:30 Ešte že je tá tráva zmrznutá! Hej hej super! Už by sme boli mokrí...

06:00 Čo, naberieme vodu už tu? Nie až hore! Nechce sa mi s tým ťahať!

06:01 Dúfam že tam bude...

O siedmej ráno stojíme s Mirom Meďo Medvecom pod pravou časťou JV steny Lomnického štítu, tiež nazývanou "Cmiterové rebro" a čumíme na oranžové previsy nad našimi hlavami. Už sme na ne s Méďom pozerali v zime 2015, keď sme tam liezli "Michalovu cestu", ktorá je sto metrov vľavo. Vlastne som na ne pozeral už v zime 2013, keď som tam bol sám a chcel skúsiť "Michalovu cestu" sólo ale nemal som vtedy na to gule a po prvej dĺžke som to otočil.

Boha, Meďo, to bude riadna bitka! No to ti poviem ujček! Spomienkový optimizmus je sviňa. Našťastie sme s tým tak trochu počítali, takže tu máme všetko železo od výmyslu sveta. Meďo vyhral strihačku a nastupuje do prvej dĺžky. Zo začiatku krásne ľahké lezenie v pevnej skale takže "stoupá jako dým" a krásne to odsýpa. Po dvadsiatich metroch klesne rýchlosť jeho postupu na nulu. Začína nadávať a stepovať na mieste. Boha, hluchota, hluchota! Tu nedám nič! Vyťahuje hakerské pomôcky, začína jemná hodinárska práca a boj o každý centimeter.

Dávaj bacha! Tejto skobe moc neverím... OK, poď! Meďo pomaly zaťažuje "dužník" natlčený v hluchej špáre na spoďáka. Polovica skoby trčí zo skaly von ale nič iného tam nebol schopný namontovať. Postavil sa do rebríka a... Mrd!!! Vytrhol ju aj s ďalšou jedničkou a pekne sa preletel. Našťastie veľký frend v otvorenom spoďáku zabral a druhé lano ešte istila tutová jednička vľavo.

Po hodine a pol som mierne zmrznutý doliezol a dožumaroval za Meďom na prvý štand a smutne pozeral na dĺžku ktorá ma čakala. Previsnutý kút s miestami úplne zatvorenou špárou! Posledné tri dni som liezol v Teplických skalách, takže som bol poriadne nažhavený na voľné lezenie a nie na hákovanie. Vyrazil som nie úplne nadšený. Všetko sa však zmenilo po natlčení prvej jedničky. Bol som zrazu sám v "bubline" v ktorej existovala iba skala, ja, jedničky, čoky, frendy, balnaty, skoby a háčiky! Milujem tieto bubliny. Je úplne jedno či leziem ľad, bouldrujem alebo len tak ležím v lese so steblom trávy v držke a rozmýšľam nad nesmrteľnosťou chrústa. Proste prítomnosť. Všetko okolo mňa sa zmenšilo do najbližšieho metru a vyriešenia problému čo ďalej založím a či ma to vôbec udrží. Bol som v hakerskom tranze! Po skoro troch hodinách som na Méďa zakričal štand a zruš.

Ďalšie dĺžky na vrchol boli už jednoduchšie a tak sme si užili aj to voľné lezenie v super skale! Krásne päťkové lezenie, kde založíš tri frendy na dĺžku a utekáš po vymytej skale.

Resumé:

Kto sa vlka bojí, nech do lesa nechodí! 6, A3, 260m

Miro Medvec & Ján Smoleň 8.9.2017 (10hod.)

Vysoké Tatry, JV stena Lomnického štítu

25 skôb, 20 jedničiek, sada frendov, čokov, balnatov, háčikov


                                                          VIDEO


                                                            FOTO